Reza Negarestani

Reza Negarestani je iránsky filozof a spisovateľ, momentálne žijúci v New Yorku. Svojou knihou Cyclonopedia, ktorá vyšla v roku 2008, založil žáner ‘teoretickej fikcie’. Časopis Artforum ju zaradil medzi najlepšie knihy roka 2009. Negarestani je pravideľným prispievateľom časopisu Collapse a ďalších printových a webových publikácií, napr. Ctheory. Po rokoch aktivít v rámci filozofického hnutia špekulatívneho realizmu Negarestani v súčasnosti prednáša a píše o racionálnom univerzalizme, počínajúc evolúciou súčasného systému poznania a pokračujúc súčasnými filozofiami racionalizmu, ich metódami a súvisiacimi formami ľudského správania.

Kauzalita vôle a štruktúra slobody  

Umožňuje neurovedecký rozklad fenomenálnej bezprostrednosti individuality a intuitívny koncept slobodnej vôle praktizovanie slobody? Alebo je diskusia o slobode z dôvodu závažnosti výziev kladených kognitívnou neurobiológiou voči údajne najtransparentnejším skutočnostiam skúsenosti demaskovaná ako niečo, čo sa približuje skôr diskusii o mágii a zázrakoch? V mojom príspevku predstavím názor, že túto otázku nemôžeme koherentne zodpovedať bez toho, aby sme identifikovali typ a lokalizovali pravé jadro kauzality vôle, odlišujúc ju od ‘ľubovôle’ (Willkür). Táto úloha je však omnoho náročnejšia, ako sa zväčša javí z pohľadu racionalistických filozofií normativity. Signifikantná časť tejto úlohy je závislá od toho, do akej miery a ako dôkladne vieme diferencovať rozum ako sídlo vôle (formu úmyselného konania) a slobody (ako pozitívnej determinácie) od porozumenia a obyčajného vedomia. V podstate tým pokračujeme v hegelovskom geste vytrhnutia rozumu zo zvyškov kantovského ponímania rozumu ako niečoho spätého so štruktúrou skúsenosti. Môj príspevok sa zaoberá konceptami autonómie, racionálneho poňatia individuality, formou a súvislosťou vôle v spojení s filozofiami konania a slobody. Čerpám pritom z prác Kanta a Hegela o role kauzality vôle pri formovaní štruktúry slobody, ako aj súčasnejších pojednaní na túto tému od J. N. Findlaya a Sebastiana Rödla. V príspevku dospejem k záveru, že racionálna interpretácia vôle ako schopnosti konať v súlade s konceptom a pozitívna sloboda ukotvená vo formálnej, teda nesubstantívnej autonómii myslenia nielen že podporuje útok neurovedy na fenomenálnu individualitu a relatívnu autonómiu subjektu, no taktiež mobilizuje de-individualizujúce smerovanie kognitívnej neurovedy ako príležitosť na vybudovanie pravej kolektívnej slobody.