Anjalika Sagar a Kodwo Eshun, The Otolith Group

Otolith Group je skupina založená v roku 2002 a tvoria ju Anjalika Sagar a Kodwo Eshun, pôsobiaci v Londýne.


Počas dlhodobej spolupráce čerpala Otolith Group z mnohých rôznych druhov zdrojov a materiálov. Pôsobí v oblastiach pohyblivého obrazu, sónického, aurálneho a archívneho, v rámci galerijného kontextu.


Diela Otolith Group sú založené na výskume a sústredia sa najmä na filmovú esej ako umeleckú formu, ktorá pátra po okolnostiach, udalostiach a dejinách v čo najširšom kontexte.


Otolith Group vystavovala, inštalovala a premietala svoje diela na lokálnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Svoje diela, výskumy, inštalácie a publikácie vytvorili v rámci rôznych projektov pre mnohé múzeá, verejné i súkromné galérie, bienále, nadácie a rôzne iné inštitúcie.


Diela zdokumentované na webstránke otolithgroup.org, slúžia ako zdroj, ktorý podporuje verejnú platformu Otolith Group, fungujúcu vo Veľkej Británii pod názvom Otolith Collective.

 

Otolith Collective kurátorujú a riadia Kodwo Eshun a Anjalika Sagar. Jeho náplňou je kurátorovať, organizovať, publikovať a podporovať prezentáciu umelcov a umelkýň, prispievajúc tým do veľmi dôležitej oblasti skúmania na pomedzí vizuálnej kultúry a výstavníctva súčasného umenia.  

Okolith Collective kurátoroval a spolu-kurátoroval mnoho cyklov a výstav, napríklad: A Cinema of Songs and People: The Films of Anand Patwardhan v Tate Modern; The Inner Time of Television (v spolupráci s Chrisom Markerom); The Journey, od Petera Watkinsa v Tate Modern; On Vanishing Land od Marka Fishera a Justina Bartona; The Militant Image (práve prebiehajúce); putovnú výstavu The Ghosts of Songs: A Retrospective of The Black Audio Film Collective 1982-1998; Harun Farocki. 22 Films: 1968-2009 v Tate Modern a putovný program Protest, vytvorený pre Independent Cinema Office ako súčasť Essentials: The Secret Masterpieces of Cinema.


V roku 2010 bola Otolith Group nominovaná na ocenenie Turner Prize.

The Third Part is the Third Measure

Od konca 60. rokov 20. storočia až do svojej smrti vo veku päťdesiat rokov, afro-americký queer avantgardný skladateľ, pianista, vokalista a dirigent Julius Eastman písal a vystupoval so skladbami, ktorých extatický militantný minimalizmus bol začiatkom radikálnej černošskej estetiky. V 70. a 80. rokoch minulého storočia spôsobila táto estetika na novej hudobnej scéne Východného pobrežia prevrat. Počas Eastmanovho života neboli vydané žiadne jeho nahrávky.

V januári 1980 pozvala Katedra hudby Northwestern University v Evanstone, štáte Illinois, Juliusa Eastmana aby so svojimi skladbami Crazy Nigger („Šialený neger“, 1978), Evil Nigger („Zlomyseľný neger“, 1979) a Gay Guerrila (1979) vystúpil v koncertnej sále Pick-Staiger. Voči názvom Eastmanových skladieb sa ohradili viacerí afro-americkí študenti spolu s jedným členom univerzitného pedagogického zboru. Názvy boli v koncertnom programe, ktorý Katedra hudby vytlačila, zredigované.

Ešte pred koncertom, dňa 16. januára 1980, vydal Eastman verejné vyhlásenie, ktorým na tieto výhrady reagoval. Prejavy Dante Micheaux a Elaine Mitchener v The Third Part is the Third Measure (Tretia časť je treťou [hudobnou] dobou, 2017) sú postavené na verziách doslovných prepisov Eastmanovho vyhlásenia pozmenených jednotlivými umelcami.